Časopis Umělec 2010/1 >> Svätopluk Ľudevít Mikyta a jeho histórie Přehled všech čísel
Svätopluk Ľudevít Mikyta a jeho histórie
Časopis Umělec
Ročník 2010, 1
6,50 EUR
Zaslat tištěné číslo:
Objednat předplatné

Svätopluk Ľudevít Mikyta a jeho histórie

Časopis Umělec 2010/1

01.01.2010

Lenka Kukurová | profile | en cs de

Devätnáste storočie prinieslo stredoeurópskym národom obrodenie a koncept národnej mytológie. Toto tvrdenie si môžeme dovoliť až s odstupom času, nakoľko po dlhú dobu bola národná mytológia vnímaná a posväcovaná ako národná história. Keďže jej spochybňovanie bolo nepopulárne a neprípustné, výsledná oficiálna podoba národnej identity bola zmesou pravdy a manipulácie. Medzičasom sme podrobili vlastnú národnú históriu radikálnej revízii. Radi by sme uverili, že v súčasnosti je náš výskum ideologicky nezaťažený a objektívny. Častokrát však len nahradzujeme staré mytológie novými. Ich pravdivosť je otázna. Vnímanie a skúmanie vlastnej histórie preto nemôže byť uzatvoreným procesom, ale priestorom pre neustále otázky a reinterpretácie. Takýto historický výskum má paralelu v umeleckej tvorbe Svätopluka Mikytu1.
Mikyta je slovenským umelcom so stredoeurópskou identitou. Hoci pracuje v Bratislave, žije v Prahe a Ilji, istú dobu pobýval v Nemecku a v pomerne krátkych časových intervaloch sa pohybuje v priestore medzi Viedňou, Krakovom a Berlínom. Patrí ku generácii, ktorá v detstve zažila totalitu a ako prvá mala po prevrate šancu vycestovať na zahraničné študijné pobyty na „západ“. Z týchto reálií vychádza jeho tvorba, ktorá sa stáva aj špecifickou generačnou umeleckou výpoveďou. Mikyta je neúnavný autor vytvárajúci rozsiahle tematické cykly a archívy vlastných prác. V jeho tvorbe sa dajú vysledovať dva výrazné prúdy, ktoré paralelne rozvíja už niekoľko rokov: záujem o slovenskú históriu a identitu a reflektovanie režimov a osudu jednotlivca (vrátane seba samého) v kontexte doby. Na skúmanie týchto komplexných otázok využíva „nenápadné“ médiá – kresbu, keramiku a ich inštaláciu, a vytvára tak subtílne osobné histórie.
Je pochopiteľné, že Mikyta so svojím nomádskym životným štýlom reflektuje tému vlastného pôvodu a naviazanosti na Slovensko. Slovenská mytológia je plná symbolov – valašiek, Jánošíkov, krásnej hornatej prírody a pracovitého ľudu, junákov a diev v krojoch, stád oviec a dreveníc s ľudovými ornamentami. Každý z týchto symbolov zastupuje pozitívne vlastnosti Slovákov, ich zmyslom je vytvárať pocit národnej hrdosti, bohatej histórie a v konečnom dôsledku istotu zmysluplnej národnej existencie. Rovnakými princípmi sa riadia mytológie všetkých národov, povaha mýtov a symbolov pritom často závisí na historických úspechoch alebo prehrách. Slováci, ako v minulosti prevažne roľnícky národ bez výraznej heroickej minulosti, poznačení „tisícročnou porobou“, ľahko podľahli tejto pozitívnej mýtotvorbe. Ľudovosť a ikonografiu ľudových hrdinov a „obyčajných ľudí“ a vecí akcentoval aj socialistický realizmus. Obľuba týchto symbolov a čiastočne vyfabulovaných historických osobností je preto na Slovensku aj po 150 rokoch od národného obrodenia stále vysoká a sú súčasťou bežnej skúsenosti.2
Svätopluk Mikyta vo svojej tvorbe na slovenský kontext a stále prítomné mýty reaguje a prehodnocuje ich, pričom sa v jeho diele dá vypozorovať rozličná miera irónie no i nostalgie. So symbolmi nepracuje ikonoklasticky, skôr ich napĺňa novými význammi, prípadne vytvára nové. Charakteristickým slovenským symbolom sa preňho stáva zemiak. Artefakt veľmi profánnej povahy – spojený so životom roľníka a tiež socialistického poľnohospodára. Mikytove zemiaky sú väčšinou klíčiace, ich korene vytvárajú rozličné spletence, napríklad slovenské dvojkríže. Zo zemiaku pôvodne dovezeného z Južnej Ameriky sa tak stáva slovenský kresťanský zemiak. Ironický náboj autor akcentuje názvami „Správna odroda“ alebo „Rok zemiaka“3, ktoré pôsobia ako citácie z výstavy v poľnohospodárskom múzeu. Nepochybným faktom však je, že zemiaky do slovenskej skutočnosti patria a v istých častiach Slovenska majú podiel na prežití období hladu. Autor im vlastne priznáva právo na miesto na výslní. Táto oslava zemiaka by sa dala chápať ako paralela procesov prebiehajúcich pri prehodnocovaní histórie. Mikyta symboliku zemiaka komentuje: „Dôležitý je aj tvar zemiaka, namiesto dokonalej gule, je to nepravidelná hľuza, čo skôr vystihuje náš charakter“.
V Mikytových kresbách sa objavujú aj ďalšie symbolické predmety: valašky, šípy, povrazy, dvojkríže, kosy, kosáky, kladivá... Sú to slovenské, ale aj univerzálnejšie atribúty. Pri práci s ikonografiou, ktorá nesie množstvo historických konotácií, je možné využívať jej prirodzenú významovú kvalitu, tá je však zvyčajne viazaná na lokálny kontext. Preto je význam kresieb využívajúcich symboly premenlivý v závislosti na „backgrounde“ diváka a jeho regionálnej príslušnosti. Na výstave v Banskej Bystrici4 vkreslil symboly priamo do renesančnej klenby výstavných priestorov galérie. Rovnaký motív neskôr použil vo výzdobe keramiky – prepojením slovenskej ľudovej symboliky a ornamentálneho motívu renesančnej štuky vytvoril dekor pripomínajúci mandalu. Pohrávanie sa s vrstvami histórie a vrstvením symbolov je pre Mikytovu tvorbu charakteristické.
Ako príslušník svojej generácie sa Mikyta musí konfrontovať aj s témou „stretu kultúr“. V svojej inštalácii Bublina reaguje na paralelnú „manželskú“ existenciu slovenského kresťanstva a komunizmu. Tiež rýchlo nastupujúci kapitalizmus je témou viacerých jeho diel. V kresbách idylickej hornatej prírody sa objavili invazívne oblúky McDonalds5, ktoré majú v súčasnosti v podstate tiež už symbolickú hodnotu. Reakciou na nekritické preberanie západných modelov a stratu identity bola aj akcia „Valaška na západ“, pri ktorej autor oblečený v kroji symbolicky hodil z Devína valašku smerom do Rakúska. Hoci Mikytove diela majú kritický podtón, sú skôr otázkou ako vyslovenou kritikou: „Ide mi skôr
o odkrývanie a hľadanie zmyslu, snažím sa dopracovať k objektívnemu pohľadu. To vyžaduje čas aj dostatočnú sumu materiálu. U mňa je to systematická práca, na ktorú môže prípadne niekto nadviazať.“ Z Mikytových prác je viditeľná snaha priznať vlastnú morálnu zodpovednosť za stav sveta v širšom alebo užšom zmysle. Tak sa dá chápať aj sebaštylizácia do významnej postavy slovenských dejín – Ľudovíta Štúra6, a tým prebratie osudu vlastného národa aj na svoje plecia.
Druhou výraznou líniou Mikytovej tvorby je motív jednotlivca pohlteného masou. Na vyjadrenie tejto témy autor využíva vlastnú autorskú techniku, ktorú nazýva prekresbou. V týchto sériách pracuje Mikyta priamo s reálnym historickým materiálom. Do privlastnených nájdených tlačí zo starých kníh, ktoré vyrezáva, vstupuje kresbou ceruzkou a gumovaním. Série, ktoré vznikali väčšinou v zahraničí, často nesú názvy miest pôvodu. Niekedy sa v nich objaví ovplyvnenie lokálnym kontextom, ako napríklad v pražskej sérii odkazy ku kubistickej morfológii.
Autor prekresby komentuje: „Fotografia je moment reality, ja svojím vstupom túto realitu mením. Takéto postupy manipulácie reality využívajú rozličné režimy a rovnako aj konzumná spoločnosť. Prekresba je konfrontácia s minulosťou, privlastnený materiál je vopred obmedzené pole, v ktorom sa pohybujem, v podstate je to vizuálna totalita.“ Mikytove vstupy do fotografií sú rozlične výrazné: niekedy sa jedná o minimalistické vstupy, inokedy o výrazné až agresívne pretvorenie podkladu. Autor často využíva fotografie z masových športových podujatí. Možno prekvapujúcim je, že väčšina tohto fotografického materiálu pochádza zo sokolských zletov, ktoré boli predchodcom spartakiád. V súčasnosti je pozitívny odkaz kolektívneho športu prevrstvený negatívnym totalitným odkazom. Z človeka v mase sa stáva len unifikovaná súčasť celku so zámerom vytvorenia ornamentu. Mikyta svojimi kresliarskymi zásahmi podtrháva geometrizujúci estetický charakter a vizualizuje tak potlačenie individuality. V niektorých jeho prekresbách sa objavuje expresívna červená farba spojená s odkazom ku komunistickej totalite alebo k farbe krvi. Celkové vyznenie je napriek estetickej kvalite znepokojujúce.
Kresby aj prekresby autor väčšinou adjustuje do dobových rámov získaných zo starožitníctiev, v antikvariátoch získava knihy a tlače pre svoju materiálovú zbierku. Jeho tvorba je spojená s neustálou prácou a konfrontáciou s históriou. Zároveň pracuje aj s históriou vlastnej tvorby - zo svojich diel vytvára inštalácie, série rozlične preskupuje a dáva im nové významy. Týmito postupmi balansuje na hrane čitateľnosti svojich diel, je otázkou a výzvou, či sa mu ju podarí ustrážiť. Svätopluk Mikyta ako jeden z mála súčasných mladých slovenských autorov reaguje na vlastnú minulosť a národnú identitu, s ktorou sa pokúša vyrovnať a zároveň na ňu nadviazať. Kým napríklad v nemeckom kontexte nájdeme množstvo takýchto umeleckých stratégií, v našom prostredí je Mikyta zatiaľ skôr solitérom, poučený históriou sa tým však nenecháva znechutiť.




1 Svätopluk Mikyta (1973) pôsobí ako odborný asistent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde vyštudoval grafiku, štipendijné pobyty absolvoval v Stuttgarte, Berne a Berlíne. V roku 2003 bol finalistom Ceny Oskára Čepana, v roku 2008 sa stal jej víťazom. Následne absolvoval tvorivý pobyt v New Yorku v ISCP.
2 Dekonštrukcia mýtov na Slovensku prebieha len veľmi pomaly. Týka sa to aj výtvarného umenia. Príkladom môže byť výstava „Slovenský mýtus“, ktorú na prelome rokov 2005/2006 usporiadala Slovenská národná galéria v Bratislave a ktorá zaužívané mytologické vizuály skôr len zozbierala, nie spochybnila. Mikytovo dielo bolo jedno z mála tento mýtus prehodnocujúcich.
3 Že je téma stále aktuálna a že zemiak má aj nový imidž dokazuje, že OSN vyhlásila rok 2008 za „Rok zemiaka“.
4 Výstava Dies Natalis (spoločne s Johannesom Schlichtingom), Štátna galéria Banská Bystrica, 2004.
5 Motív loga McDonalds autor pojednáva aj jako výšivku.
6 Ľudovít Štúr (aj Ľudevít Štúr), 1815-1856, bol výraznou postavou slovenského národného obrodenia a kodifikátor spisovnej slovenčiny. Za svoju proslovenskú činnosť bol perzekuovaný.

1 Svätopluk Mikyta (1973) pôsobí ako odborný asistent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde vyštudoval grafiku, štipendijné pobyty absolvoval v Stuttgarte, Berne a Berlíne. V roku 2003 bol finalistom Ceny Oskára Čepana, v roku 2008 sa stal jej víťazom. Následne absolvoval tvorivý pobyt v New Yorku v ISCP.
2 Dekonštrukcia mýtov na Slovensku prebieha len veľmi pomaly. Týka sa to aj výtvarného umenia. Príkladom môže byť výstava „Slovenský mýtus“, ktorú na prelome rokov 2005/2006 usporiadala Slovenská národná galéria v Bratislave a ktorá zaužívané mytologické vizuály skôr len zozbierala, nie spochybnila. Mikytovo dielo bolo jedno z mála tento mýtus prehodnocujúcich.
3 Že je téma stále aktuálna a že zemiak má aj nový imidž dokazuje, že OSN vyhlásila rok 2008 za „Rok zemiaka“.
4 Výstava Dies Natalis (spoločne s Johannesom Schlichtingom), Štátna galéria Banská Bystrica, 2004.
5 Motív loga McDonalds autor pojednáva aj jako výšivku.
6 Ľudovít Štúr (aj Ľudevít Štúr), 1815-1856, bol výraznou postavou slovenského národného obrodenia a kodifikátor spisovnej slovenčiny. Za svoju proslovenskú činnosť bol perzekuovaný.




Komentáře

Článek zatím nikdo nekomentoval

Vložit nový komentář

Doporučené články

Má kariéra v poezii aneb Jak jsem to hodil za hlavu a oblíbil si instituce Má kariéra v poezii aneb Jak jsem to hodil za hlavu a oblíbil si instituce
Amerického básnika pozvali do Bílého domu, aby jim přečetl svou kontroverzní vykradačskou poezii. Vyfintěn a připraven dělat si věci po svém dospívá ke „skandálnímu“ zjištění, že již nikomu nic nevadí a že místo narážení hlavou do obecných zdí, je lepší stavět vlastní zdi či alespoň zíďky.
Le Dernier Cri  a černý penis v Marseille Le Dernier Cri a černý penis v Marseille
To člověk neustále poslouchá, že by s ním chtěl někdo něco společně udělat, uspořádat, zorganizovat ale, že… sakra, co vlastně... nám se to, co děláte, tak líbí, ale u nás by to mohlo někoho naštvat. Je sice pravda, že občas z nějaké té instituce nebo institutu někoho vyhodí, protože uspořádal něco s Divusem, ale když oni byli vlastně hrozně sebedestruktivní… Vlastně potřebovali trpět a jen si…
Top Ten českých výtvarných umělců 90. let podle časopisu Umělec Top Ten českých výtvarných umělců 90. let podle časopisu Umělec
Redakční okruh Umělce se rozhodl k vyhlášení deseti jmen umělců, kteří podle názoru jeho členů (Lenka Lindaurová, Vladan Šír, Ivan Mečl, Tomáš Pospiszyl a Karel Císař) mají zásadní význam pro českou výtvarnou scénu 90. let. Po dlouhé diskusi, na které jsme si ujasňóvali kritéria, jsme se dostali k určitým jménům, která z mnoha důvodů považujeme za důležitá pro situaci u nás i naši prezentaci…
V rauši mediálního Déjà-vu / Poznámky k obrazové strategii Olivera Pietsche V rauši mediálního Déjà-vu / Poznámky k obrazové strategii Olivera Pietsche
Goff & Rosenthal, Berlin, 18.11. – 30.12.2006 Co je droga a co není, je ve společnosti stále znovu probíráno, stejně jako vztah k nim. Se kterou drogou umí společnost zacházet a se kterou ne, a jak o nich lze vyprávět ve filmu – zda jako o osobním či kolektivním zážitku – či jen jako o zločinu, to ukazuje berlínský videoumělec Oliver Pietsch ve svém pětačtyřicetiminutovém filmu z roku 2005 The…
04.02.2020 10:17
Kam dál?
jinde - archeologie
S.d.Ch, solitéři a kultura okraje  (generace narozená kolem roku 1970)
S.d.Ch, solitéři a kultura okraje (generace narozená kolem roku 1970)
Josef Jindrák
Kdo je S.d.Ch? Osoba mnoha zájmů, aktivní v několika oblastech. V literatuře, divadle, hudbě, svými komiksy a kolážemi i ve výtvarném umění. Především je to básník a dramatik. Svou povahou a rozhodnutím solitér. Jeho tvorba se neprotíná s aktuálními trendy. Vždy staví do popředí osobní výpověď, která však může mít i velmi složitou vnitřní strukturu. Je příjemné, že je to normální člověk a…
Číst více...
jinde - poezie
THC Review a zavržená minulost
THC Review a zavržená minulost
Ivan Mečl
My jsme pátá světová strana! Pítr Dragota a Viki Shock, Fragmenty geniality, květen a červen 1997 Viki vlastně přišel, aby mi ukázal kresby a koláže. Jen jako doplněk mi dal k nahlédnutí samizdatové THC Review z konce devadesátých let. Když mne zaujalo, vyděsil se a řekl, že tahle tvorba je uzavřenou kapitolou, ke které se nechce vracet. Kresby z barů, občerstvoven a hospod jsme se ihned…
Číst více...
cena
To hen kai pán / (Laureát ceny Jindřicha Chalupeckého 1998 Jiří Černický)
To hen kai pán / (Laureát ceny Jindřicha Chalupeckého 1998 Jiří Černický)
„Mluví-li se v našich dobách o umění, obvykle se mluví o jeho umístění v subjektivitě nebo objektivitě, o tom, jak vyjadřuje život, anebo o tom, jak životu pomáhá. Pomíjí se při tom, že jde o ten zvláštní druh konání v subjektivitě a ten zvláštní druh konání v objektivitě, jež je právě uměním a ničím jiným. Snad se to pokládá za příliš samozřejmé, snad za málo významné. Ale to je právě to…
Číst více...
birthing pains
Kdo se bojí mateřství?
Kdo se bojí mateřství?
Zuzana Štefková
Zmnožení definic „matky“ je zároveň místem zesíleného útlaku a potenciálního osvobození.1 Carol Stabile Psal se rok 2003 a v houštinách lesa Lapák na Kladně postávala u cesty žena v pokročilém stádiu těhotenství. V rámci výstavy Umělci v lese mohli kolemjdoucí zahlédnout záblesk jejího klenutého břicha, které v exhibicionistickém gestu odhalovala speciálně pro ně. Právě tahle performance Lenky…
Číst více...
Knihy, multimédia a umělecká díla, která by Vás mohla zajímat Vstoupit do eshopu
1997, 43 x 19cm, Pen & Ink Drawing
Více informací...
446,40 EUR
Vytištěno bíle na černém, kvalitním a pevném igelitu. Ilustroval Ivan Mečl.
Více informací...
3,80 EUR
/komix na hraně existence/, , Kolážový comiks „na hraně existence“, tento „deník všední úzkosti“ je pravou arcikuriositou...
Více informací...
6,50 EUR

Studio

Divus a jeho služby

Studio Divus navrhuje a vyvíjí již od roku 1991 ojedinělé návrhy projektů, prezentací nebo celých prezentačních cyklu všech druhů vizuálních materiálů. Realizujeme pro naše klienty kompletní řešení i jednotlivé kroky. Pro práci využíváme spojení nejmodernějších s klasickými technologiemi, což umožňuje širokou škálu řešení. Výsledkem naší práce jsou nejen produkční, tiskové a digitální projekty, od propagačního materiálu, plakátu, katalogu, knihy, přes návrhy a realizace plošné i prostorové prezentace v interiéru nebo exteriéru po digitální zpracování obrazu nebo publikování na internetu, ale realizujeme i digitální filmové projekty, včetně střihu, ozvučení, animace. Tyto technologie používáme i pro tvorbu webových stránek a interaktivních aplikací. Naší předností je ...

 

Citát dne. Vydavatel neručí za jakékoliv psychické i fyzické stavy, jenž mohou vzniknout po přečtení citátu.

Osvícení přichází vždycky pozdě.
KONTAKTY A INFORMACE PRO NÁVŠTĚVNÍKY Celé kontakty redakce

DIVUS LONDON

 

SKLAD
Arch 8, Resolution Way, Deptford

London SE8 4NT, Spojené Království
Otevřeno na objednávku.

 

KANCELÁŘ
7 West Street, Hastings
East Sussex, TN34 3AN
, Spojené Království
Open on appointment
 

Ivan Mečl
ivan@divus.org.uk, +44 (0) 7526 902 082

DIVUS
NOVA PERLA
Kyjov 37, 407 47 Krásná Lípa
Česká Republika

divus@divus.cz
420 222 264 830, +420 602 269 888

Otevřeno denně od 10:00 do 18:00
a na objednávku.

 

DIVUS BERLIN
Potsdamer Str. 161, 10783 Berlin, Germany

berlin@divus.cz, +49 (0) 1512 9088 150
Otevřeno na objednávku.

 

DIVUS VÍDEŇ 
wien@divus.cz
DIVUS MEXICO CITY
mexico@divus.cz
DIVUS BARCELONA
barcelona@divus.cz
DIVUS MOSKVA & MINSK
alena@divus.cz

NOVINY Z DIVUSU DO MAILU
Divus 23.05.-17.06.2017 STU MEAD & MIKE DIANA IN PARIS